Oblaky

Oblak predstavuje veľké množstvo drobných kvapiek vody alebo ľadových kryštálikov, ktoré vznikajú vo vyšších chladnejších vrstvách ovzdušia, kde vlhkosť vzduchu narastá a vzduch sa stáva nasýtený vodnými parami, pričom časť týchto vodných pár skvapalňuje (ak v týchto vrstvách teplota vzduchu klesne pod bod mrazu, nevznikajú kvapky, ale ľadové kryštáliky.

Oblaky existujú v rôznych tvaroch a veľkostiach, pričom ich najzákladnejšie delenie je podľa tvaru a výšky, a to na:

    1. Vrstevnaté oblaky 

•    tvoria sivú až bielu pokrývku oblohy

•    vyskytujú sa v rôznych výškach zeme (až do 8km)

•    v menších výškach tvoria hrubé vrstvy a spôsobujú dážď, sneh...

•    vo väčších výškach predstavujú závoje

•    vytvárajú baránky – biele vločky usporiadané v skupinách

•    nachádzajú sa vo výške 500m až 10km

•    dosahujú až po hranicu troposféry

•    majú rovnú spodnú časť a zaoblenú vrchnú časť

•    bývajú svetlé biele, zatienené až sivé

•    veľmi rýchlo menia svoj tvar a objem

•    sú to tie mraky, ktoré sú pozorvateľné za slnečného počasia, pričom len prejdú bez toho, aby z nich pršalo avšak, ak z nich má pršať, tak sú to väčšinou búrky

     4. Hmly

•    patria medzi tzv. oblaky pri zemi

•    vzniká ak má vzduch pri povrchu zeme veľkú relatívnu vlhkosť a prudko sa ochladí

•    najčastejšie vzniká nad mokrou zemou, vodnými plochami a riekami, podvečer a v noci

•    zmizne vtedy, keď je vzduch zohriaty na určitú teplotu (ráno keď Slnko ohreje zem)